Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-05-07   1,446
Básnik a panslovanský fantasta Ján Kollár (1793-1852) je národným bardom, verše ktorého patria do povinnej výbavy všetkých školákov na Slovensku. Z druhej strany sa už śtvrťstoročie nedarí nájsť nikoho, kto by vydal druhý a tretí zväzok jeho korešpondencie. Zdá sa, že aj s veľkým československým básnikom - autorom riadkov "Stůj noho, posvátná místa jsou  kamkoli kráčíš" je rovnaký problém ako so všetkými ostatnými učebnicovými osobnosťami - poznať ich životy a tvorbu a rozumieť ich motivácii neprospieva obrazu a poučkám, ktoré o nich včeličky-robotníčky z vysokoškolských katedier a vedeckých ústavov toľké desaťročia lepili...  


 
Listy z prvého zväzku korešpondencie J.. Kollára, vydané v r. 1991 pričinením Jozefa Ambruša, približujú súradnice doby i neľahké dilemy evanjelických pastorov na začiatku 19. storočia. Z jednej strany ich čeština viazala k ich kultúrno-historickým koreňom za riekou Moravou a z druhej strany nutne potrebovali podporu Uhroslovákov, bez  ktorých nebolo možné naplniť žiadny politický program. Z tejto živnej pôdy vyrástli rôzne česko-slovanské projekty a vytvárali halucinogénne literárne diela nasadzujúce pocity krivdy a rozpaľujúce  protiuhorské vášne. Ich heslá, ktoré mali pozitívny ohlas v Čechách ich diskvalifikovali na Horniakoch (napr. Kollárovo "Slováci jsou Češii, Češi jsou Slováci"), snahy štúrovskej generácie o slovenčinu si naopak vyslúžili v Prahe nálepku zradcov. Do diania sa zapájali aj významné uhorské svetské a cirkevné osobnosti, ktoré sa podporou slovenčiny snažili postaviť múr proti expanzii češtiny na Horniakoch. Najvýznamnejší z nich bol ostrihomský kanonik Juraj Palkovič(1763-1835), ktorý presadzoval zásadu "Na českou othographii nic" a v r. 1829-1832 nechal preložiť a vydať Sväté písmo v (bernolákovskej)  slovenčine.

Jednou z najzaujímavejších kapitol národno-buditeľských snáh prvej polovice 19. stioročia  bola polemika o spisovnom jazyku, ktorá sa materializovala v zborníku "Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Moravany a Slowáky"  vydanom v Prahe nákladom Českého musea v r. 1846. Šlo súčasne o vyvrcholenie Kollárovských snažení na poli jazykovej politiky zameranej na udržanie pozícií češtiny na Slovensku.


Čochvíľa to bude 200 rokov ako vznikol Kollárov hrdinský epos Sláwy dcera (1824), ktorý predznamenal panslavistické projekty ďalších desaťročí. Uplynulých 200 rokov mohlo stačiť, aby sa učení nasledovníci J. Kollára presvedčili o omyle majstra i jeho učiteľa  J. Herdera... Ostatne milióny obyvateľov "slovanského sveta" sa o tom dovtípili i sami a v uplynulých desaťročiach utiekli na všetky strany sveta...
 
Ján Kollár v chronológii Watson.sk:

 

 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,123 MODIFIED: 2017.07.20 08:58:20.MD5: f85cef47c050bee155b3a3e8340b4542 STATUS: OK