Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-05-25   1,101
"Sme užialení a nenachádzame útechy. Odpustite a nezabudnite..." končí svoj posledný list Ľ. Štúr v októbri 1855. Adresátom riadkov napísaných lámanou ruštinou bol pravoslávny duchovný ruského vyslanectva vo Viedni M. F.  Rajevský. Štúr list odoslal dva mesiace predtým, ako sa 22. decembra postrelil a následkom poranenia 12. januára 1856 podľahol.  

 


Počas svojho života si tento evanjelický učiteľ veľa slávy neužil. Jeho politické ambície ostali nenaplnené, posmrtnú slávu však paradoxne zožal na poli jazykovom . Pritom písanie turčianskym dialektom bolo pôvodne iba prostriedkom na politickú agitáciu medzi pospolitým ľudom a až desať rokov po smrti hrdinu sa presadilo ako základ spisovného  jazyka. Rozhodlo, že uhorské úrady po r. 1867 práve v tomto úzuse začali vydávať vládne noviny, zákonné články, kalendáre i učebnice.

Štúrova jazyková reforma totiž súznela so snažením uhorských politikov, ktorí už  od začiatku 19. storočia so znepokojením sledovali nebezpečenstvo, ktoré pre celistvosť štátu predstavovala evanjelikmi pestovaná česká iredenta na Horniakoch. Budapešť sa rozhodla izolovať Uhroslovakov od Čechov vytesnením  češtiny a presadením miestneho dialektu ako spisovného jazyka. V čase Štúrovho pokusu malo toto úsilie už niektoré svoje plody - existovala Bernolákovská kodifikácia, ktorá po vydaní svätého písma v tomto jazyku mala všetky predpoklady stať sa národotvorným prvkom podobne ako tomu bolo v prípade iných európskych národných hnutí.

Nastali však udalosti r. 1848/49, ktoré z jednej strany potvrdili obavy uhorských politikov z panslávov na Felvidéku, z druhej strany ukázali na jazykový rozkol v rámci evanjelickej komunity na Slovensku. Štúrovská slovenčina sa naplno presadila po vyrovnaní r. 1867 po zatvorení českých gymnázií, triumfu svojho projektu sa však Štúr už nedožil.
 
Jeho postava sa stala jednou z ikon predprevratovej literárnej tradície pestovanej martinským krúžkom, čo vyplývalo aj z generačnej kontinuity reprezentovanej Svetozárom Hurbanom.
Neskôr sa v miere, ako bola SNS vtiahnutá do založenia Československa, stal Štúr súčasťou zakladateľskej legendy ČSR. Bol však stále tŕňom v oku čechoslovakistov, ktorí deflamovali jeho dielo ako "politicum hungaricum". Vychádzali práce Hodžu, Chaloupeckého, Pražáka, kým na obranu Štúra sa staval Škultéty. V roku 1931 vydal Jirásek  Štúrov predsmrtný opus Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorý ho ukazoval ako antieurópskeho pro-ruského fantastu nekompatibilného so západnou liberálnou tradíciou.

Určitá dvojznačnosť v posudzovaní Štúrovho diela pretrváva dodnes. Zomrel ako 41 ročný, ale 45 rokov trvalo jeho nasledovníkom, kým počnúc od roku 1954 postupne vydali jeho korešpondenciu. Aj tak obišiel zo všetkých slovenských bardov najlepšie - publikácia listov Kollára a Sv. Hurbana je dodnes nedokončená, z korešpondencie Bernoláka, Šrobára, Hlinku, Hodžu, atď. nevyšiel ani lístoček.

Do chronológie sme zaradili všetkých 523 listov publikovaných v 4-ch zväzkoch vydaných v rokoch 1954-1999. Poznámkový aparát sme preusporiadali a je uvedený pri každom liste.
 

 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,123 MODIFIED: 2017.07.20 08:58:20.MD5: f85cef47c050bee155b3a3e8340b4542 STATUS: OK