Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2018-02-20   653
Máme osmičkový rok, rovnako ako boli osmičkové všetky prelomové roky v poslednom storočí. "Víťazný február" je prvým z okrúhlych výročí, ktorých by sa mali historici a publicisti zhostiť.  Zatiaľ to vyzerá tak, že vo februári 1948 komunisti uchmatli moc a na 40 rokov nastolili v Československu dobu temna. História nemá žiadnu logiku, náhody striedajú podvody...
   


Vo  februári 1948 teda došlo k megapodvodu. Alebo nie...

Posledná fáza drobenia Osmanskej ríše nastala v rokoch 1912/1913, keď Turecko utrpelo porážku vo vojne so štyrmi susednými malými štátmi (Bulharsko, Srbsko, Grécko a Čierna Hora) a bolo nútené stiahnuť sa na svoje dnešné hranice. Víťazi vzápätí započali vojnu proti sebe navzájom - tzv. Druhú balkánsku vojnu, po ukončení ktorej v r. 1913 sa stanovili vzájomné hranice platné podnes. V r. 1914 sa po atentáte v Sarajeve začala tretia balkánska vojna, ktorá vošla do dejín ako Prvá svetová. Jej výsledkom bola deštrukcia monarchie a z časti ruskej ríše a vznik malých štátov balkánskeho typu v strednej a východnej Európe. Zmysel tohoto drobenia bol (a je, keďže tento proces stále pokračuje) je práve vo vyradení silných súperov. Majú vzniknúť malé štáty s obmedzenou suverenitou, ktoré súc v stave permanentnej studenej vojny medzi sebou navzájom, sú poslušným nástrojom svojich protektorov. S čím sa nepočítalo, že veľmocenská rovnováha bude veľmi krehká a bude sa rýchlo meniť.

Všetci fantasti a avanturisti, ktorí kedy pracovali na vyčlenení Horniakov z Uhorska počítali s tým, že novovzniknutý štát bude potrebovať mentora - kým Kollár a Štúr videli v roli ochrancu Rusko, Masaryk sa spoliehal na britsko-francúzsku ochranu, Autonomisti hľadali oporu v Poľsku i Maďarsku až ju našli v Nemecku. O tom, že by tieto malé štátiky mohli kedy určovať svoje pomery samostatne, nebola reč ani na sekundu (aj keď ich propaganda voči vlastnému obyvateľstvu o ničom inom, ako o národnej slobode, ani nehovorila.)
 
Z pohľadu protektor - protegé sa potom míľniky 1938,1945,1948,1968,1989 javia ako púhe striedanie stráží, alebo aspoň ako pokus oň. Nie je náhoda, že v r. 1968 sa ČSSR vlastnými silami nevymanila zo sovietskej sféry - podobne ako ani Maďarsko v r. 1956. Zmena pomeru síl zmedzi veľmocami bola vždy určujúca - naposledy to zakúsil Miloševič v r. 1999 keď sa snažil vstúpiť so konferedácie s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom a vzápätí začali USA - najväčší priateľ juhoslovanského ľudu a garant jeho hraníc z r.  1918 bombardovať Srbsko.

Spomínať zradu v súvislosti s rokom 1938, alebo podvod v súvislosti s februárom 1948 je ´kapitálne nedorozumenie. Je nepochopením základnej logiky a účelu vzniku malých štátov strednej Európy.

A čo sa hodnotovej orientácie protektorov týka, tu má každý svoju pravdu.

Nastolenie komunizmu v ČSR znamenalo obmedzenie základných demokratických slobôd - napríklad slobody slova, na druhej strane prinieslo nebývalé sociálne zabezpečenie obyvateľstva, mohutný kultúrny a vzdelanostný rast.
Zrušilo sa súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ale veď tie boli po r. 1918 už minimálne raz ulúpené pôvodným vlastníkom. Nie je márny ani pohľad na komunizmus ako modernizačný experiment. Nikdy sa toľko neurobilo pre pozdvihnutie rómskeho etnika,  pre zníženie detskej úmrtnosti a predĺženie strednej dĺžky života.
A v neposlednom rade nezabúdajme, že komunistický prevrat v r. 1948 zastavil etnické čistky na južnom Slovensku. Keby bola "československá demokracia" benešovského strihu vydržala ešte pár rokov, na území dnešného Slovenska by nepochybne nezostal jediný Maďar....
 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,902 MODIFIED: 2018.09.17 22:30:38.MD5: ff8ed373391f626a1ac54729d082455f STATUS: FALSE